Uletené filozofie

V nedávnych sviatočných dňoch sme znova sledovali veľa rozprávok a príbehov.

V Kubovi je onen typický sujetový konštrukt – bohatý partner je nanucovaný niekomu kto je zaľúbený do atraktívneho, s ktorým jediným bude naveky šťastný(á).

Praktickí rodičia vedia niečo iné – šťastný bude s niekym s kým nebude trpieť núdzou a kde je perspektíva s pohodlím a zabezpečením.

Málokto si pamätá poznámku Kristínovej v Kubovi, keď Anička hovorí niečo ako : „a za takého by ste ma“ … a jej mať na to : „ale dcéra moja, veď on z toho vyrastie…“

A v tejto myšlienke sa skrýva hlboká pravda. Mám veľa známych ktorí boli za mladi nemožní, neatraktívni, no v strednom a staršom veku prekvapujúco úspešní, solídni, zaujímaví… Kubo bol tvárny materiál, zakiaľ čo Paľo … ako vlastne mohol dopadnúť on ?

Atraktívny junák, frajer, úspešný v spoločnosti chlapov i žien – je správny typ do manželstva ? Súčasné feministky by ho asi priamo degradovali len na milenca a genetický materiál. Takýchto po rokoch stretávam buď skrotených a smiešnych, alebo starnúcich frajerov po krčmách. Kuba vidím ako pokojného záhradkára a Paľa – ako bitkára , neverníka, ožrana, tyrana.

Dúfam však že Aničke to vyšlo.(Happyend hry v súčasnosti by bol asi : manželstvo s Kubom a tajný pomer s Paľom).

P.S. : No ak to nie je len fyzická príťažlivosť k frajerovi či modelke v mladej societe ale ide sa k chudobnému či menej atraktívnemu partnerovi lebo si s ním lepšie rozumie a vlastne viac užije života, ide sa za oným tým … naozaj srdcom… Tieto rozprávky mám radšej.