Kandidát Drahoš odhalil optimizmus vďaka výsledkom slovenských volieb, kde neznáma „osobnosť“ porazila populárneho skúseného politika v druhom kole.
Tým urobil dosť pre zmobilizovanie voličov Zemana. Česi nepodcenili odhad výsledkov, a volili odmietnutie Drahoša a jeho (politickej) orientácie, pretože bol porazený viditeľne nezdravým Zemanom, čo je pre kandidáta veľký hendikep (ako zdravý by vyhral s prehľadom). Kiskova pomoc je tiež v tom, že slúži ako zlý príklad možného podobného prezidenta, nielen pre predklon pred EÚ a NATO, ale tiež pre konfrontáciu s obľúbeným premiérom.
U nás nielen bratislavská kaviareň, no hlavne mladí voliči by volili radšej hoci strakoša než Fica. Ovplyvňovanie propagandou ešte chápem, no ťažko sa čelí fanatickému tlaku okolia. Poznajú to voliči Trumpa v USA – pred známymi a susedmi radšej nezverejňovali svoj názor, prezentovali ho až pri voľbe. Odsúdenie, obviňovanie z rasizmu, šovinizmu, fašizmu, krik a pohŕdanie uvedomelej elity by ich prenasledovali aj v bežnom živote v demokracii. V súčasnosti je takýto krik častejší než u skutočných fašistických či iných fanatikov, no fanatizmom sa stane až keby zapríčinil nejaké nové, nepoznané tragédie.