Uletené filozofie

So smútkom som prijal správu že Ďurica končí pri reprezentácii no s väčším zármutkom tú že Škrteľ ostáva. Podľa jeho slov „rád pomôže“.

Neviem ale kam. Jeden môj známy si nenechá vziať názor že zavinil keď Liverpool prišiel v posledných kolách o titul, iný to že jeho vlastný so Škótmi nás stál postup do baráže na MS.

Dobré meno či zásluhy nám na ihrisku nepomôžu.

Urputnosťou a nervóznou snahou smerujúcou k faulom nenahradíš bývalú pohotovosť a rýchlosť. A faul v obrane býva pre zápas často fatálny. Osobne vždy trpím pri jeho rozohrávke – vezie loptu po najbližšieho hráča a hneď pri ohrození buď nahrá takmer obsadenému spoluhráčovi vzadu, do strany, či brankárovi – prenesenie zodpovednosti však znamená len to že brankár musí – často v horšej pozícii – loptu niekam vykopnúť. ON však nič nepokazil (len pri malej domov ktorú protivník zachytil).

Pripomína mi to vývoj Mira Karhana ktorý bol za trénera Weissa až nekriticky vyzdvihovaný no na ihrisku po rýchlom odohraní lopty a schovaní sa za protihráča prešiel do pohodlného kroku. Vedel vynikajúco rozdávať – rady a posunky kam nahrať a kam bežať. Ak sa človek chcel zabaviť, no trochu cez slzy, sledoval jeho pohyb bez lopty.

Náš betónový pilier obrany nám ešte prinesie veľa smútku. A prečo reprezen-tanK ? Pomalší a trochu drevený obranca lepením sa na rýchlejšieho protihráča vyrobí faul. Zasa sa na čas zbabelosti či nekritickosti trénera tešme na jeho ruky pri faulovaní hore ( niežeby to robil sám) zatým mávanie ako krídlami keď protestuje proti zapískaniu, a hlavne na urputný výraz dezorientovaného a infantilné rozohrávky. Špeciálne tiež vyzdvihujem jeho obranný zákrok zdvíhaním nohy do „bloku“.