Takzvaný slovenský štát a dedičná vina holokaustu ?

5. apríla 2018, myshkin, Nezaradené

Nevedel som to, ale trpím vraj dedičnou vinou za to čo Slováci urobili svojim spoluobčanom za vojny.

Slovenský štát nazývajú často takzvaný, či vazalský štát hitlerovského Nemecka – keď to vyhovuje niekoho potrebe podceňovania a nesamostatnosti tohto útvaru. No ak potrebujú vyvolávať pocity viny, zrazu bol tento štát zodpovedný za všetko čo sa tu dialo. Dávajú príklad Holandska, Dánska, Rumunska… kde Židov tak neprenasledovali. Boli to však neslovanské národy a Slovensko si určite nemohlo dovoliť toľkú suverenitu pred Hitlerom, u ktorého bola nenávisť k Slovanom hneď za tou k Židom. Nie je moderné hovoriť že za všetko môžu Nemci ale skôr „fašistické Nemecko“. Naša vina je bez prívlastku. Ako si to teda súčasní „nezávislí“ historici predstavujú ? Mohli sme nechať v satelite fašistického Nemecka podniky a moc v židovských rukách ?

Aké percento Slovákov napomáhalo k deportáciam ? Väčšie, či menšie ako to bolo v krajinách pod správou Nemcov ? Porovnanie nepoznám, viem len že na počet obyvateľov máme najviac nositeľov židovského ocenenia „spravodlivý medzi národmi“. A je taký rozdiel medzi aktivistami iných národov v holokauste a našimi ?

A arizácia ? Asi mali nechať po deportovaných obchody a iné podniky chátrať… iné to je samozrejme ak sa majiteľ či dedičia vrátili a ľuďom sa majetok vracať nechcelo…

Židia vedeli umne využívať či priamo potrebovali dobré vzťahy k mocipánom a k Slovákom teda tieto vzťahy toľko pestovať nemuseli, boli sme aj za Československa prinajlepšom ďaleko druhí za vládnucimi Čechmi.

Jedna z periel filozofa Havrana je tiež neodlišovanie Židov od Slovákov, v opakovaných formuláciách „dali sme si vlastných občanov deportovať (vraždiť)“ … čo je demagógia… v onej dobe sa predsa najviac prenasledovala táto menšina a nie primárne nami ale najmä spojencom od ktorého sme boli závislí. Čo sa deje v lágroch vtedy takmer nikto nevedel.

A zaujímavá je paralela k tomuto v súčasnosti. Sme – podčiarkujem – v mierových časoch a naši spojenci na nás tlačia aby sme prijímali utečencov z krajín s veľmi odlišnou kultúrou, zvykmi a náboženstvom a máme veľké ťažkosti tomuto oponovať. Umocnením je ak náš vojenský spojenec (veliteľ) zasa tlačí aby sme odsudzovali až vojensky sa pripravovali na konflikt s krajinou ktorá si dovolí zlomok toho čo on. Malé Slovensko si v týchto demokratických časoch nemôže dupnúť proti niečomu čo nechce väčšina národa, ale proti deportáciám vraj byť mohlo…