Uletené filozofie

Mnohí asi poznáte podobnú cestovnú situáciu. Sedíte v meškajúcom vlaku na stanici, v teplejších dňoch sa často v ňom paríte ako v saune, prípojový spoj konečne došiel a – nič sa nedeje. Naveľa zbadáte ako si k vášmu vlaku pomaličky, dôstojne a dôležito vykračuje pupkatý pánko v červenej brigadírke. Milostivo zdvihne výpravku a ako hviezda predstavenia, primadona veľkého teátra, odkráča naduto preč. Zriedka na takýchto vidíte zrýchlený krok, čo jediné poteší ako aspoň predstieraný záujem o cestujúcich čo naň čakali.

Kto by takýmto neprial zrušenie pracovného miesta… Tieto tlaky sú, ak je postavená vlaková cesta a na návestidle zelená, vlak podľa rozhodnutia rušňovodiča, samozrejme cestovného poriadku, vlakvedúceho, sprievodcu atď môže ísť. Signálom na odchod je rozsvietenie zelenej a čas odchodu. Scény ako z romantických pasáží filmov nie sú až tak potrebné.

Pravá dôstojnosť profesie nie je v dôležitosti osoby, ale ochote, profesionalite a serióznom vystupovaní a k tomu snáď nepatrí trápne machrovanie a nadutosť moriaka pri pochôdzke rajónom.

A prial by som vám tiež zažiť naparovanie sa rušňovodičov na základe mašiny a trate, čo však cestujúci toľko nepociťujú.