Uletené filozofie

Bol pekný a pôsobivý, zaujala najmä autentickosť. Kedysi sa naštval Jakubisko že mu nedali kandidovať na Oskara za „Eržébet Bathory“ no tento film by podľa mňa mohol zaujať viac. Nielen preto že Pražská jar sa vníma ako boj za západnú demokraciu a filmy podobného razenia tam viac bodujú.

Zdalo sa mi ale že v ňom bolo viac statočnosti než som si myslel. V novej knihe o Husákovi od mladého českého historika bolo opísané že v Kremli Husák ako jediný vystúpil a povedal : vaši informátori vás informovali zle, na zásah nebol žiadny dôvod“ a podobne. Ostatní tam vraj len zakríknuto hľadeli do stola. Verím odvahe Svobodu no o Dubčekovi sa hovorilo že bol (pre niekoho až príliš) citlivý a nad osudom štátu až plakal.

Husák bol prezentovaný ako verný priateľ a neskôr ako zradca Dubčeka. Táto mienka je všeobecne prijímaná, no dnes je veľa názorov o tom že ktokoľvek iný by tu rozbehol horšiu normalizáciu a Slovensko začalo vďaka nemu čiastočne dobiehať úrovňou českú časť. Dubček nešiel do väzenia a jeho synovia mohli študovať.

Dosť realisticky bol podaný pohľad Moskvy na kontrarevolúciu. Bola naozaj posmešná drzosť opisovať náš socializmus ako ľudský hoci to bola pravda. Spomenulo sa aj zasadanie Sudeťákov, k čomu opakovane hovorím – už by bola asi táto časť Čiech vykúpená (ak nie len vrátená) späť, v tej dobe ich ešte žilo veľa. Neboli spomenuté vyhrážky komunistom. Väčšina národa bola za socializmus s ľudskou tvárou no bolo by to len zväčšovanie priestoru pre protisocialistické sily. Vieme ako sloboda médií vyzerá teraz – kto platí, presadí svoju pravdu.

U nás predsa máme ďalšiu paralelu na ktorej možno stavať – po 89tom napr. občan Havel najprv nechcel žiadny majetok, stačilo mu víťazstvo pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou, neskôr však s vráteným majetkom až nevedel čo robiť.

A ďalšie KEBY … to v 68 vyšlo. Často sme počúvali že by sme boli ďalej ako Rakúsko. Ako tomuto veriť – po 89 tom sme počúvali že bude zakrátko koruna ako marka a Rakúsko dobehneme snáď skôr ako včera. No my sme kde sme… tam kde diaľnice (a nie je to vina ľavice). Naozaj mi pília uši rozprávky že by sme boli na úrovni západu. Tak prečo nie sme, 30 rokov po prevrate ?

Vieme ako sa správa kapitalizmus keď už nemusí čeliť vízii sociálnych výhod aj chudobných socialistických štátov. Zvrháva sa na plutokraciu nového, nadnárodného druhu. Sovieti nechceli ani čosi ako Juhosláviu na hranici so západným Nemeckom ktoré pre nich zradne a nepochopiteľne pár rokov predtým USA prijali do vojenského paktu.